Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti textu II.

Konektory

Konektory sú slová, slovné spojenia, vety, spôsob ich usporiadania, gestá alebo mimika. Každý z týchto konektorov pomáha splynutiu viet textu v jeden kompaktný celok. Konektory môžeme chápať ako textové lepidlo.

My vám bližšie vysvetlíme tri z nich:

· Retrospektívne konektory

· Perspektívne konektory

· Mimotextové nadväzovanie

Retrospektívne konektory

Odkazujú na niečo, čo už bolo povedané, napísané.
- Profesor ma vyvolal. Skoro som z toho dostal menšiu srdcovú príhodu.
- Čítal, študoval, skúmal. To ho robilo šťastným.

Už chcel ísť do krčmy.
Nebolo mu to dovolené.
Ešte by sa tam niečo zomlelo.
Musel by to napraviť.
Už by ho tam viac nepustili.
Dobre, že tam (on) včera nakoniec nešiel.
Ale čo zameškal, bude musieť (on) dnes dobehnúť.

Perspektívne konektory

Odkazujú na to, o čom sa ešte len bude hovoriť, alebo na pojem, ktorý bude v nasledujúcich vetách vysvetlený.
- Poviem ti niečo. Niečo.
- Obehovú sústavu netvorí len srdce, ale aj žily a tepny. Žily a tepny sú...

Mimotextové nadväzovanie

Odkazujú na iný text, diela a ich autorov.
- Nemožno súhlasiť s definíciami M. Caltíkovej v učebnici Slovenský jazyk pre 3. ročník stredných odborných škôl a gymnázií.
- V Ottovej encyklopédii ste vyhľadali výraz...

Všeobecná relativita v reáli (názorná ukážka textu)

Einstein zahrnul svoju teóriu zakrivenia priestoročasu hmotou v sústave „rovníc poľa“ (mimotextové nadväzovanie). Fyzici riešili tieto (retrospektívny konektor) rovnice a zistili, že v najsilnejších gravitačných poliach – kde hmotné, husté objekty zakrivujú priestoročas najsilnejšie – (parentéza) sa realita najviac vzďaľuje od Newtonových predpovedí (mimotextové nadväzovanie). Napríklad Merkúr je tak blízko pri Slnku, že sa stále pohybuje v silnom gravitačnom poli. Jeho dráha je zdeformovaná spôsobom, ktorý by Newton nedokázal objasniť, ale dá sa elegantne vysvetliť všeobecnou relativitou (perspektívny konektor). Všeobecná relativita poskytuje aj rámec pre modelovanie štruktúry, vývinu a budúceho osudu vesmíru. Predpokladá, že vesmír sa musí buď rozpínať, alebo zmršťovať.

(úryvok článku z knihy Vesmír)

Vietor na vode (vyhľadajte v texte vyhľadať konektory)

Keď veje nad morom vietor, vyvoláva pohyb vrchných vrstiev vody, čím vytvára prúd. Voda sa však nepohybuje tým istým smerom, ako fúka vietor, ale zviera so smerom vetra pravý uhol – na severnej pologuli smeruje doprava a na južnej pologuli doľava. Tento úkaz po prvý raz vysvetlil v roku 1902 švédsky vedec Walfrid Ekman prostredníctvom modelu účinku vetra na vodu. Tento model sa dnes nazýva Ekmanova špirála. Model predpokladá, že pohyb vody v každej vrstve vrchnej časti oceánu je výsledkom interakcie frikčného vlečenia alebo ťahu nadložnej vrstvy a Coriolisovho efektu (založenom na práci Sur le principe des forces vives dans les mouvements relatifs des machines Gaspard-Gustave Coriolisa). Podľa tohto modelu sa masa vody odkláňa od smeru vetra pod pravým uhlom. Tento efekt sa nazýva Ekmanov transport.

(úryvok článku z knihy Oceán)

Zdroje:
CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus, 2010.

Obrázky:

http://www.realestateblackbook.com
http://www.superattak.sk
http://www.ascsro.sk
http://www.mihi.sk
http://www.bigdoor.co.za

Vypracovali:
Martina Vavreková, Barbora Medvecková, Stanislava Borisová, Daniel Krafčík 3.A

Výrazové prostriedky náučného štýlu; kompozícia a členenie textov náučného štýlu

Výrazové prostriedky náučného štýlu

Pre tých, ktorí si nepamätajú, čo je náučný štýl, je tu odkaz, kde si to môžu zopakovať.


Rozvoj náučného štýlu:

Náučný štýl sa rozvíja súbežne s vednými odbormi vďaka tomu, že rozvoj vedy a techniky vyvoláva záujem verejnosti o najnovšie vedecké a technické poznatky. V 18. storočí sa začína vydávať odborná (náučná) literatúra aj v slovenskom jazyku (Juraj Fándly). Prudký rozvoj náučného štýlu pozorujeme najmä od 2. polovice 20. storočia.


Rozlišujeme:

• Vedeck­­­o-náučné jazykové prejavy – sú určené vedcom, od borníkom. Snažia sa o rozšírenie vedeckého objavu alebo o vysvetlenie odborného problému. Používajú knižné slová, cudzie slová a terminológiu konkrétneho vedného odboru. Vyznačujú sa presnosťou vyjadrovania, vedeckou citáciou a argumentáciou. Prevládajú oznamovacie vety, časté sú aj súvetia. Príklad na vedecko-náučný jazykový prejav:

• Populárno-náučné (popularizačné) jazykové prejavy – sú určené širšej verejnosi, žiakom, čitateľom odborných a populárno-vedeckých časopisov. Typické sú v nich publicistické a beletristické prvky. Syntax je uvoľnenejšia, preferujú sa domáce termíny. Opisom sú vysvetlené cudzojazyčné termíny, kde sa používajú bohatšie názorné prirovnania a príklady, synonymá. Vedeli ste, že v texte nachádzame aj opytovacie vety, ktoré majú funkciu upútať a motivovať? Stále však prevládajú oznamovacie vety. Nájdeme tu aj hodnotiace emocionálno-expresívne prostriedky a presviedčanie, pretože sa osobnosť autora môže výraznejšie prejaviť. Namiesto citácie sa viac parafrázuje.

slovenský časopis Mladý vedec:

Prostriedky používané v náučnom štýle:

1) Verbálne prostriedky:

Lexikálne prostriedky:

• odborné názvy: kyselina fosforečná, magmatizmus, bacil, abreviácia, púpava lekárska
• nocionálne (pojmové) slová – štylisticky bezpríznakové slová, napr.: červený, plynúť, udalosť, mačka
• cudzie slová: reportáž, softvér, žurnalista, psycholingvistika
• knižné slová: zhynúť, letargia, riava, slovutvorný
• skratky: a pod., atď., Mgr., PhDr., resp.
• značky: Hz, sin, CO, Pb, mm
• multiverbizácia – utvorenie viacslovného výrazu z jednoslovného synonymného ekvivalentu: súhlasiť – dať súhlas, frazeologizmy - frazeologické jednotky, dokázať – podať dôkaz, v súčasnosti – v súčasnej dobe

Morfologické prostriedky:

• častý výskyt mien – spôsobuje ho prítomnosť rôznych údajov, pojmov, informácií
• autorský plurál: Autorský plurál používame v textoch náučného štýlu. Hovoríme o využití 1. osoby množného čísla.
• neosobné vyjadrovanie – vyjadrovanie bez použitia 1. osoby jednotného čísla
• gnómický prézent – štylistické využitie prítomného času (používaný v prísloviach, porekadlách a vo vetách všeobecnej platnosti): Slová sa zadeľujú do desiatich slovných druhov., Pri individuálnej regionalizácii sa vyčleňujú individuálne regióny.

Syntaktické prostriedky:

• prevaha dvojčlenných oznamovacích viet
• súvetia – podraďovacie a zložené
• vyjadrenie príčinnosti: Rozhodli sa necestovať pre riziko nákazy. Cítil sa slabý od ťažoby na žalúdku.
• polovetné konštrukcie: Jana, urazená jej rečami, odišla., Matka sa rozhodla napiecť domáceho chleba.
• modifikované vetné konštrukcie: výpustka*: Mladosť – pochabosť., Ešte raz mi prejdeš kľúčom po aute a..., Máš rád tanec, hudbu, spev, ...?, vsuvka**: Keď som vyrástol a mnoho vecí sa naučil vycítiť – áno, aj cítiť sa človek musí naučiť – , často som si spomenul na otcove slová., Na to najdôležitejšie, ako to už býva, sme zabudli.
  využitie viacnásobných vetných členov: Vtáky, plazy i cicavce sa zachránili., Morské prúdy tam prúdia zo severu i juhu.
• odseky
• nadpisy

* Výpustka – inak elipsa = vetná štylistická figúra, spočívajúca vo vynechaní slova vo vete alebo vety v súvetí, pričom si vynechané slovo alebo vetu možno z kontextu domyslieť. Pre výpustku máme znaky "–", "...".
** Vsuvka – inak parentéza = samostatný, do vety vsunutý výraz alebo veta, prináša doplnkovú informáciu, ktorá vysvetľuje a zdôvodňuje predchádzajúcu časť výpovede.

2) Neverbálne prostriedky:

• údaje v číslach
• tabuľky
• schémy
• vzorce
• grafy
• prílohy a pod.
• označovanie odsekov, kapitol číslicami, písmenami

Kompozícia a členenie textu náučného štýlu

Rozdelenie náučného textu:

ÚVOD – titul/názov, abstrakt, predhovor, úvod
JADRO – kapitoly, podkapitoly
ZÁVER – záver, resumé

1) Úvodná časť textu:

• Titul/názov náučného textu – oznamuje obsah textu, má informačnú funkciu. Názvy populárno-náučných článkov majú upútať pozornosť čitateľov. Pozorujeme tu aj medzititulky (funkciou medzitulkov je presvetľovať dlhšie texty členiť ich na menšie časti, čitateľovi vytvárajú oddychový čas pri čítaní), ktoré uľahčujú porozumenie textu.

• Abstrakt – krátka, ale výstižná charakteristika obsahu náučného textu, môže byť aj v cudzom jazyku.

• Predhovor – vždy vyčlenený do samostatnej kapitoly, väčšinou ho píše autor celej práce (okrem autora ho môže napríklad písať známa osobnosť príslušného vedného odboru, ktorá v ňom hodnotí prácu a dielo autora).

• Úvod – vyčleňuje sa do samostatného odseku alebo kapitoly. Čitateľa oboznamujeme s témou práce; s dôvodmi, prečo si autor vybral danú tému na spracovanie; s metódami a postupmi práce.

2) Záverečná časť textu:

• Záver – tvorí ho samostatný odsek alebo kapitola, prehľadne zhrňuje výsledky.

• Resumé – záverečná rekapitulácia výsledkov skúmania; súhrn výsledkov, ku ktorým autor dospel. Býva aj v cudzom jazyku.

Texty napísané v náučnom štýle môžeme usporiadať do:

a) 3 častí (trichotomické usporiadanie) – úvod, jadro, záver (výklad, štúdia, referát, esej)
b) 2 častí – nadviazanie, vyjadrenie vlastného názoru (odborný diskusný príspevok)


Na kompozíciu útvarov náučného štýlu určených na ústny prednes vplýva rečnícky štýl. Napríklad oslovenie prítomných poslucháčov alebo poďakovanie za pozornosť.


Na záver vám ponúkame ťažkú úlohu na overenie pochopenia textu :) (Einstein si myslí, že túto úlohu dokážu vyriešiť len 2% celej populácie. Veľa šťastia!):
Z nižšie uvedených úryvkov vyberte jeden, ktorý by ste zaradili do náučného štýlu:
a) Ahoj. Už týždeň sme bez internetu, tak len cez SMS. Máme sa fajn, je tu super počasie a všetci Ťa pozdravujú. Ahoj, Janka.
b) Dnes vo večerných hodinách sa v Košiciach začal týždenný festival swingovej hudby. Návštevníci sa môžu tešiť dokonca na Parov Stelar, kapelu z Rakúska.
c) Rozmnožovanie (reprodukcia) je jednou zo základných vlastností všetkých živých organizmov. Zabezpečuje kontinuitu biologického druhu a prenos genetickej informácie. Funkciu rozmnožovania plní pohlavná sústava.


Použité stránky:

• http://oskole.sk
• http://www.kysuce.sk
• http://youtube.com
• http://webcache.googleusercontent.com
• http://sk.wikipedia.org

Obrázky:

• http://adventuresofgreg.com
• http://www.eseminar.sk
• http://mladyvedec.sk

Vypracovali: Katarína Hrabčáková, Lucia Senková, Klaudia Kozmová, Natália Toderišková

Znaky a žánre náučného štýlu

Náučný štýl


• Čo to vlastne je?
Už samotný názov nám hovorí, že náučný štýl predstavuje výber správnych jazykových prostriedkov a ich usporiadanie za účelom odbornej komunikácie.

• Kde sa využíva?
Možno si to často neuvedomujeme, ale škola patrí spolu s inými pracoviskami do pracovnej komunikačnej sféry, kde sa práve náučný štýl uplatňuje. Ďalšou oblasťou využitia sú médiá (napr. dokumentárne filmy, besedy s odborníkmi, tematické magazíny...) alebo rôzne konferencie (vedecká k., mierová k., tlačová k. ...).


• Kto ho využíva?
Odborník <-> odborník (konferencia)
Odborník -> verejnosť (médiá)
Učiteľ <-> žiak (škola)

• Akú má funkciu?
Hlavnou úlohou je vysvetľovať, zverejňovať, sprostredkovať a prezentovať poznatky, názory a skúsenosti v oficiálnom styku.

• Podľa čoho náučný štýl spoznáme, resp. aké má znaky?
1. VEREJNOSŤ: Náučný štýl je určený na verejnú vedeckú komunikáciu, a preto využíva LEN spisovné slová.

2. PÍSOMNOSŤ: Väčšinou sa stretávame s písomným prejavom. Aj ústnemu predchádza písomná príprava.

3. MONOLOGICKOSŤ: Ide o komunikáciu bez spätnej väzby, kde adresát (osoba, ktorej je prejav určený) nie je prítomný.

! Výnimku tvoria referát a diskusné fórum, ku ktorým sa adresát môže vyjadriť.

4. ODBORNOSŤ a PRESNOSŤ: Domáca a odborná terminológia, presné údaje, fakty podopreté citáciami iných odborníkov, využitie autorského plurálu (1.osoba pl.). Ak by sme danej odbornej terminológii nerozumeli, môžeme použiť slovník (je možné nastaviť aj iné slovníky, napríklad SCS). Tiež sa môžu využívať skratky, značky, skratkové slová (akronizmy).

5. POJMOVOSŤ: Odborné texty obsahujú nocionálne slová (pomenúvajú realitu vecne, objektívne a bez citového zafarbenia), termíny a pojmy – slová označujúce podstatné a typické vlastnosti predmetov a javov.

Príklady:
a) Poradie sčítancov môžeme pri sčítavaní navzájom zameniť, hovoríme, že sčítanie je komutatívne. Poradie menšenca a menšiteľa nemôžeme pri odčítaní navzájom zameniť, hovoríme, že odčítanie nie je komutatívne.

b) Ruža šípová (Rosa canina) je ker až 3 m vysoký, s prútnatými konármi, ktoré sú porastené zahnutými ostňami. Listy sú striedavé a perovité. Kvety sú voňavé a majú päť kališných lístkov.

Úlohy:

1.) V príklade a pozorujte autorský plurál a vysvetlite jeho funkciu.

2.) Text z príkladu a pretransformujte do pasívnej konštrukcie (nie ,,môžeme zameniť", ale ,,sa môže zameniť").

Zhrnutie:

• len spisovné slová
• adresát nie je prítomný - text si nevyžaduje spätnú väzbu
• odborná terminológia
• autorský plurál
• nocionálne slová
• zložité vetné konštrukcie

• Aké sú žánre náučného štýlu?
1. Vedecko-náučné útvary (výkladové, objektívne) - ich cieľom je spracovať, rozšíriť a vysvetliť už objavené fakty a údaje.

• žiacke a študentské odborné práce
• vedecká štúdia; odborný článok, referát; vedecká prednáška
• kompendium - súhrn základných poznatkov daného vedného odboru
• monografia - vedecké dielo, ktoré spracúva jednu tému dizertačná práca (doktorát) - vedecká rozprava za účelom dosiahnutia vedeckej hodnosti doktor resp. akademického titulu
• habilitačná práca (docentúra) - vedecká rozprava za účelom dosiahnutia vedeckej hodnosti docent

2. Populárno-náučné útvary (výkladové a úvahové = subjektívnejšie) - ich cieľom je rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť.

• popularizačný článok
• popularizačná prednáška
• recenzia - hodnotiaci posudok, kritika vedeckého al. umeleckého diela

3. Esej - osobitný žáner stojaci na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom.


• Aké sú rozdiely medzi vedecko-náučným a populárno- -náučným štýlom?

VEDECKO-NÁUČNÝ ŠTÝL využíva

• termíny, knižné slová
• prísne logickú kompozíciu
• náročnú, ale stereotypnú štylizáciu z hľadiska morfológie a syntaxe
• presnú vedeckú argumentáciu a citáciu alebo parafrázovanie; bibliografiu
• neutrálnosť, nezaujatosť výkladu

POPULÁRNO-NÁUČNÝ ŠTÝL využíva

• voľnejší výber slov
• voľnejšiu kompozíciu, bohatšie členenie textu na odseky
• pestrejšiu, pôsobivú štylizáciu; beletristické a rečnícke prvky
• voľnú citáciu alebo parafrázovanie bez bibliografie
• silnú didaktiku a postoj autora

Bibliografický údaj:

PÉTERYOVÁ, O., REZNÍČKOVÁ, V., ŠAGÁTOVÁ, Ľ., TARÁBEK, J. : Zbierka úloh zo slovenského jazyka. Bratislava: DIDAKTIS, 2006.

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus, 2010.

Použité stránky:

http://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/763-naucny-odborny-styl-jeho-zanre-a-jazykove-prostriedky/

Obrázky:

http://www.uniag.sk
http://www.vybris.spaces.live.com
http://subory.hnusta.sk
http://www.styllmed.sk/
http://www.wishingfriends.com
http://www.123teddy.com


Vypracovali:

Zuzana Kollárová
Lenka Molčanová
Jakub Novotný
Ján Šimko
3.A