streda 29. septembra 2010

Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti textu I.

Súdržnosť textu


Obsahové časti textu autor umiestňuje v istom poradí. Niektoré slohové útvary majú menší stupeň súdržnosti textu – ich časti môžeme vymeniť bez narušenia obsahu napr.oznámenie, opis osoby. V iných majú obsahové časti presne určené miesto napr.:
  • chronológia v rozprávaní, životopise (uvádzanie údajov od udalostí v minulosti až po súčasnosť)
  • logika vo výklade príčiny a následku – Jednou z príčin globálneho otepľovanie je taktiež klčovanie dažďových pralesov. To spôsobuje väčší počet záplav a zároveň veľké suchá.
  • kompozícia je jeden z najúčinnejších prostriedkov súdržnosti a nadväznosti jazykových jednotiek v každom texte. V akomokoľvek texte záleží na poradí každej vety, každého odseku.

VETOSLED


– vety v súvetiach majú svoje miesto a poradie
  • V zlučovacích súvetiach môžeme poradie rovnocenných viet meniť, no záleží aj od autorského zámeru, napr.: Každý deň si čisti zuby a meň bielizeň! Meň si bielizeň a čisti si zuby každý deň!Strašne fúkalo a schyľovalo sa k búrke. Schyľovalo sa k búrke a strašne fúkalo.
  • V podraďovacom súvetí býva zvyčajne na začiatku hlavná veta a za ňou nasleduje vedľajšia veta: Bol spokojný, pokiaľ mal čo jesť. Zriedkavo je to naopak: Pokiaľ mal čo jesť, bol spokojný.
  • Opačné poradie vedľajšia veta – hlavná veta sa používa aj ako príznakový prostriedok na vyjadrenie emócií: Z tváre človeka vieme zistiť, že je sklamaný. Že je človek sklamaný, vieme zistiť z jeho tváre.
  • Vedľajšiu prívlastkovú vetu môžeme vložiť do hlavnej vety (kde sa vždy pripája na nadradené podstatné meno v hlavnej vete) a vtedy je oddelená čiarkami z oboch strán: Maskovaný lupič, ktorý ju okradol, vbehol do uličky. Človek, ktorý nedopraje iným, je sebec.

Tak ako záleží na poradí každej vety, každého odseku v náučnom texte, v umeleckom texte sa prejavuje nadanie a zručnosť autora v tom, že slovo neumiestni náhodne, ale tam, kde bude jeho význam najefektnejší.

Jednou zo základných vlastností textu je kohéznosť (zviazanosť). Kohézia je hustota, kompaktnosť, súdržnosť textu, ktorá je zabezpečená prostredníctvom kohéznych prostriedkov – konektorov. Súdržnosť textu (jeho sila) závisí od počtu a kvality konektorov.



Prostriedky súdržnosti textu I.

KONEKTORY

prostriedky súdržnosti a nadväznosti textu, ktoré vytvárajú kompaktný celok z textu.

Funkciou konektorov, ako sme už spomenuli, je vytvárať súvislý textový celok. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na dialóg, ale dialóg musí navyše obsahovať ešte konektory, ktorými sa naznačuje priamy kontakt osôb vytvárajúcich dialóg. Uvedieme príklad:

A: Eva, chcel som vám ešte niečo povedať:
B: A síce, Milan?
A: Toto: že sa človek v tejto dedinke príjemne cíti v lete, to je prirodzené.
Ale čo v zime? To sa vám žiada okúsiť
trocha z mestského ruchu.

V uvedených troch replikách sú tieto konektory:
A : Eva, vám.
B: A síce, Milan.
C: Toto, ale, to, vám.



Rozdelenie konektorov:


Jazykové konektory:
  • zámená:
    • osobné alebo privlastňovacie: Kto rozbil okno? Povieš mi to ty ! Ten chlapec, ktorého si včera videla, je môj !
    • ukazovacie : Tak toto podľa teba znamená byť jemný? Opýtala sa Elenka, keď do nej ceruzkou štuchol Ferko.
    • vzťažné: Stretol som suseda, ktorý sa práve nasťahoval.
  • väzba slovesa s podstatným menom v istom páde: Prečo si si vybral práve tie ponožky, ktoré su deravé?
  • gramatická zhoda medzi podmetom a zhodným prívlastkom: Mahagónové drevo je vode odolné a preto bolo v minulosti používané na stavbu lodí.
  • synonymá: mama, matka, mamička
  • antonymá: stabilný, labilný
  • vetosled
  • nevyjadrený (zamlčaný podmet): Bude sa hnevať.
  • opakovanie syntaktickej konštrukcie, paralelizmus napr. Keď počína dievča po poli krákoriť, môžeš mu, mamička, periny hotoviť. Keď počína dievča po poli spievati, môžeš mu, mamička, čepce vyšívati. (Keď počína dievča – ľudová pieseň)

Obsahové
konektory:
  • téma
  • kompozičné celky (úvod, jadro, záver)
  • časová línia (rozprávanie, životopis)
  • postupnosť krokov ( referát)
  • opakovanie motívu (opis)

Mimojazykové
konektory:

  • mimika a gestikulácia (v hovorenom texte):
  • pohyby tela, ukázanie prstom na niekoho(niečo), o koho(čo) ide: Veď to je ten človek, o ktorom si mi toľko rozprávala!
  • Odkaz na predchádzajúcu situáciu: Nedávno si mi povedal, že…









Úloha:
V úryvku vyhľadajte príklady na jazykové konektory.

Vaša voľba, vaše rozhodnutie udáva smer, ktorým sa bude uberať váš život. Prestaňte sa oddávať klamu, že ste obeťou, pretože túto pascu ste svojej duši nastrážili vy sami. Uvedomte si, že tak, ako ste týmto poznaním oslobodili samých seba, budete teraz môcť oslobodiť každú bytosť, s ktorou sa stretávate. Zvoľte slobodu. Ak ju doprajete ostatným, potom ste si ju skutočne zvolili aj pre seba.

(úryvok z knihy Anjelská terapia)



Vypracovali: Hajduch Bohuš, Hutňan Tomáš, Svatová Alžbeta, Štefanič Jakub


Zdroje:


http://slovniky.juls.savba.sk/
http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1980/1/sr1980-1-lq.pdf

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus, 2010.

HINCOVÁ,K.,HÚSKOVÁ,A. : Slovenský jazyk pre 1.- 4. ročník stredných škôl. Bratislava: SPN, 2007

Palenčárova, Jana. 2008. Krátka reflexia o texte a jeho vlastnostiach vzhľadom k porozumeniu.

http ://www.vsm.sk/files/forum/126-4618-5a-k-textu-a-jeho-vlastn.doc
http://www.zones.sk/studentske-prace/zurnalistika/4029-stylotvorne-prostriedky-v-propagacnom-texte/

Obrázky :
http://www.liverpoolmuseums.org.uk/events/graphics/renoir_conversation.jpg
http://cdn.picapp.com/ftp/Images/0263/5de5ce93-9bb2-4308-a311-0bfeabdc9cd1.jpg?adImageId=1918231&imageId=266947


nedeľa 26. septembra 2010

Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti textu II.

Konektory

Konektory sú slová, slovné spojenia, vety, spôsob ich usporiadania, gestá alebo mimika. Každý z týchto konektorov pomáha splynutiu viet textu v jeden kompaktný celok. Konektory môžeme chápať ako textové lepidlo.

My vám bližšie vysvetlíme tri z nich:

· Retrospektívne konektory


· Perspektívne konektory


· Mimotextové nadväzovanie




Retrospektívne konektory


Odkazujú na niečo, čo už bolo povedané, napísané.
- Profesor ma vyvolal. Skoro som z toho dostal menšiu srdcovú príhodu.
- Čítal, študoval, skúmal. To ho robilo šťastným.

Už chcel ísť do krčmy.
Nebolo mu to dovolené.
Ešte by sa tam niečo zomlelo.
Musel by to napraviť.
Už by ho tam viac nepustili.
Dobre, že tam (on) včera nakoniec nešiel.
Ale čo zameškal, bude musieť (on) dnes dobehnúť.





Perspektívne konektory


Odkazujú na to, o čom sa ešte len bude hovoriť, alebo na pojem, ktorý bude v nasledujúcich vetách vysvetlený.
- Poviem ti niečo. Niečo.
- Obehovú sústavu netvorí len srdce, ale aj žily a tepny. Žily a tepny sú...


Mimotextové nadväzovanie


Odkazujú na iný text, diela a ich autorov.
- Nemožno súhlasiť s definíciami M. Caltíkovej v učebnici Slovenský jazyk pre 3. ročník stredných odborných škôl a gymnázií.
- V Ottovej encyklopédii ste vyhľadali výraz...



Všeobecná relativita v reáli (názorná ukážka textu)


Einstein zahrnul svoju teóriu zakrivenia priestoročasu hmotou v sústave „rovníc poľa“ (mimotextové nadväzovanie). Fyzici riešili tieto (retrospektívny konektor) rovnice a zistili, že v najsilnejších gravitačných poliach – kde hmotné, husté objekty zakrivujú priestoročas najsilnejšie(parentéza) sa realita najviac vzďaľuje od Newtonových predpovedí (mimotextové nadväzovanie). Napríklad Merkúr je tak blízko pri Slnku, že sa stále pohybuje v silnom gravitačnom poli. Jeho dráha je zdeformovaná spôsobom, ktorý by Newton nedokázal objasniť, ale dá sa elegantne vysvetliť všeobecnou relativitou (perspektívny konektor). Všeobecná relativita poskytuje aj rámec pre modelovanie štruktúry, vývinu a budúceho osudu vesmíru. Predpokladá, že vesmír sa musí buď rozpínať, alebo zmršťovať.

(úryvok článku z knihy Vesmír)



Vietor na vode (vyhľadajte v texte vyhľadať konektory)


Keď veje nad morom vietor, vyvoláva pohyb vrchných vrstiev vody, čím vytvára prúd. Voda sa však nepohybuje tým istým smerom, ako fúka vietor, ale zviera so smerom vetra pravý uhol – na severnej pologuli smeruje doprava a na južnej pologuli doľava. Tento úkaz po prvý raz vysvetlil v roku 1902 švédsky vedec Walfrid Ekman prostredníctvom modelu účinku vetra na vodu. Tento model sa dnes nazýva Ekmanova špirála. Model predpokladá, že pohyb vody v každej vrstve vrchnej časti oceánu je výsledkom interakcie frikčného vlečenia alebo ťahu nadložnej vrstvy a Coriolisovho efektu (založenom na práci Sur le principe des forces vives dans les mouvements relatifs des machines Gaspard-Gustave Coriolisa). Podľa tohto modelu sa masa vody odkláňa od smeru vetra pod pravým uhlom. Tento efekt sa nazýva Ekmanov transport.

(úryvok článku z knihy Oceán)



Zdroje:
CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus, 2010.




Obrázky:



http://www.realestateblackbook.com
http://www.superattak.sk
http://www.ascsro.sk
http://www.mihi.sk
http://www.bigdoor.co.za




Vypracovali:

Martina Vavreková, Barbora Medvecková, Stanislava Borisová, Daniel Krafčík 3.A











streda 22. septembra 2010

Výrazové prostriedky náučného štýlu; kompozícia a členenie textov náučného štýlu

Výrazové prostriedky náučného štýlu


Pre tých, ktorí si nepamätajú, čo je náučný štýl, je tu odkaz, kde si to môžu zopakovať.


Rozvoj náučného štýlu:

Náučný štýl sa rozvíja súbežne s vednými odbormi vďaka tomu, že rozvoj vedy a techniky vyvoláva záujem verejnosti o najnovšie vedecké a technické poznatky. V 18. storočí sa začína vydávať odborná (náučná) literatúra aj v slovenskom jazyku (Juraj Fándly). Prudký rozvoj náučného štýlu pozorujeme najmä od 2. polovice 20. storočia.


Rozlišujeme:

  • Vedeck­­­o-náučné jazykové prejavy – sú určené vedcom, od borníkom. Snažia sa o rozšírenie vedeckého objavu alebo o vysvetlenie odborného problému. Používajú knižné slová, cudzie slová a terminológiu konkrétneho vedného odboru. Vyznačujú sa presnosťou vyjadrovania, vedeckou citáciou a argumentáciou. Prevládajú oznamovacie vety, časté sú aj súvetia. Príklad na vedecko-náučný jazykový prejav:







  • Populárno-náučné (popularizačné) jazykové prejavy – sú určené širšej verejnosi, žiakom, čitateľom odborných a populárno-vedeckých časopisov. Typické sú v nich publicistické a beletristické prvky. Syntax je uvoľnenejšia, preferujú sa domáce termíny. Opisom sú vysvetlené cudzojazyčné termíny, kde sa používajú bohatšie názorné prirovnania a príklady, synonymá. Vedeli ste, že v texte nachádzame aj opytovacie vety, ktoré majú funkciu upútať a motivovať? Stále však prevládajú oznamovacie vety. Nájdeme tu aj hodnotiace emocionálno-expresívne prostriedky a presviedčanie, pretože sa osobnosť autora môže výraznejšie prejaviť. Namiesto citácie sa viac parafrázuje.



slovenský časopis Mladý vedec:



Prostriedky používané v náučnom štýle:

1) Verbálne prostriedky:

Lexikálne prostriedky:

  • odborné názvy: kyselina fosforečná, magmatizmus, bacil, abreviácia, púpava lekárska
  • nocionálne (pojmové) slová – štylisticky bezpríznakové slová, napr.: červený, plynúť, udalosť, mačka
  • cudzie slová: reportáž, softvér, žurnalista, psycholingvistika
  • knižné slová: zhynúť, letargia, riava, slovutvorný
  • skratky: a pod., atď., Mgr., PhDr., resp.
  • značky: Hz, sin, CO, Pb, mm
  • multiverbizácia – utvorenie viacslovného výrazu z jednoslovného synonymného ekvivalentu: súhlasiť – dať súhlas, frazeologizmy - frazeologické jednotky, dokázať – podať dôkaz, v súčasnosti – v súčasnej dobe

Morfologické prostriedky:
  • častý výskyt mien – spôsobuje ho prítomnosť rôznych údajov, pojmov, informácií
  • autorský plurál: Autorský plurál používame v textoch náučného štýlu. Hovoríme o využití 1. osoby množného čísla.
  • neosobné vyjadrovanie – vyjadrovanie bez použitia 1. osoby jednotného čísla
  • gnómický prézent – štylistické využitie prítomného času (používaný v prísloviach, porekadlách a vo vetách všeobecnej platnosti): Slová sa zadeľujú do desiatich slovných druhov., Pri individuálnej regionalizácii sa vyčleňujú individuálne regióny.

Syntaktické prostriedky:

  • prevaha dvojčlenných oznamovacích viet
  • súvetia – podraďovacie a zložené
  • vyjadrenie príčinnosti: Rozhodli sa necestovať pre riziko nákazy. Cítil sa slabý od ťažoby na žalúdku.
  • polovetné konštrukcie: Jana, urazená jej rečami, odišla., Matka sa rozhodla napiecť domáceho chleba.
  • modifikované vetné konštrukcie: výpustka*: Mladosť pochabosť., Ešte raz mi prejdeš kľúčom po aute a..., Máš rád tanec, hudbu, spev, ...?, vsuvka**: Keď som vyrástol a mnoho vecí sa naučil vycítiť – áno, aj cítiť sa človek musí naučiť – , často som si spomenul na otcove slová., Na to najdôležitejšie, ako to už býva, sme zabudli.
    využitie viacnásobných vetných členov: Vtáky, plazy i cicavce sa zachránili., Morské prúdy tam prúdia zo severu i juhu.
  • odseky
  • nadpisy

* Výpustka – inak elipsa = vetná štylistická figúra, spočívajúca vo vynechaní slova vo vete alebo vety v súvetí, pričom si vynechané slovo alebo vetu možno z kontextu domyslieť. Pre výpustku máme znaky "–", "...".
** Vsuvka – inak parentéza = samostatný, do vety vsunutý výraz alebo veta, prináša doplnkovú informáciu, ktorá vysvetľuje a zdôvodňuje predchádzajúcu časť výpovede.

2) Neverbálne prostriedky:
  • údaje v číslach
  • tabuľky
  • schémy
  • vzorce
  • grafy
  • prílohy a pod.
  • označovanie odsekov, kapitol číslicami, písmenami


Kompozícia a členenie textu náučného štýlu

Rozdelenie náučného textu:

ÚVOD – titul/názov, abstrakt, predhovor, úvod
JADRO – kapitoly, podkapitoly
ZÁVER – záver, resumé

1) Úvodná časť textu:
  • Titul/názov náučného textu – oznamuje obsah textu, má informačnú funkciu. Názvy populárno-náučných článkov majú upútať pozornosť čitateľov. Pozorujeme tu aj medzititulky (funkciou medzitulkov je presvetľovať dlhšie texty členiť ich na menšie časti, čitateľovi vytvárajú oddychový čas pri čítaní), ktoré uľahčujú porozumenie textu.
  • Abstrakt – krátka, ale výstižná charakteristika obsahu náučného textu, môže byť aj v cudzom jazyku.
  • Predhovor – vždy vyčlenený do samostatnej kapitoly, väčšinou ho píše autor celej práce (okrem autora ho môže napríklad písať známa osobnosť príslušného vedného odboru, ktorá v ňom hodnotí prácu a dielo autora).
  • Úvod – vyčleňuje sa do samostatného odseku alebo kapitoly. Čitateľa oboznamujeme s témou práce; s dôvodmi, prečo si autor vybral danú tému na spracovanie; s metódami a postupmi práce.
2) Záverečná časť textu:
  • Záver – tvorí ho samostatný odsek alebo kapitola, prehľadne zhrňuje výsledky.
  • Resumé – záverečná rekapitulácia výsledkov skúmania; súhrn výsledkov, ku ktorým autor dospel. Býva aj v cudzom jazyku.


Texty napísané v náučnom štýle môžeme usporiadať do:

a) 3 častí (trichotomické usporiadanie)
– úvod, jadro, záver (výklad, štúdia, referát, esej)
b) 2 čast
í – nadviazanie, vyjadrenie vlastného názoru (odborný diskusný príspevok)


Na kompozíciu útvarov náučného štýlu určených na ústny prednes vplýva rečnícky štýl. Napríklad oslovenie prítomných poslucháčov alebo poďakovanie za pozornosť.


Na záver vám ponúkame ťažkú úlohu na overenie pochopenia textu :) (Einstein si myslí, že túto úlohu dokážu vyriešiť len 2% celej populácie. Veľa šťastia!):
Z nižšie uvedených úryvkov vyberte jeden, ktorý by ste zaradili do náučného štýlu:
a) Ahoj. Už týždeň sme bez internetu, tak len cez SMS. Máme sa fajn, je tu super počasie a všetci Ťa pozdravujú. Ahoj, Janka.
b) Dnes vo večerných hodinách sa v Košiciach začal týždenný festival swingovej hudby. Návštevníci sa môžu tešiť dokonca na Parov Stelar, kapelu z Rakúska.
c) Rozmnožovanie (reprodukcia) je jednou zo základných vlastností všetkých živých organizmov. Zabezpečuje kontinuitu biologického druhu a prenos genetickej informácie. Funkciu rozmnožovania plní pohlavná sústava.


Použité stránky:
Obrázky:

Vypracovali: Katarína Hrabčáková, Lucia Senková, Klaudia Kozmová, Natália Toderišková

štvrtok 16. septembra 2010

Znaky a žánre náučného štýlu

Náučný štýl


Čo to vlastne je?
Už samotný názov nám hovorí, že náučný štýl predstavuje výber správnych jazykových prostriedkov a ich usporiadanie za účelom odbornej komunikácie.

Kde sa využíva?
Možno si to často neuvedomujeme, ale škola patrí spolu s inými pracoviskami do pracovnej komunikačnej sféry, kde sa práve náučný štýl uplatňuje. Ďalšou oblasťou využitia sú médiá (napr. dokumentárne filmy, besedy s odborníkmi, tematické magazíny...) alebo rôzne konferencie (vedecká k., mierová k., tlačová k. ...).


Kto ho využíva?
Odborník <-> odborník (konferencia)
Odborník -> verejnosť (médiá)
Učiteľ <-> žiak (škola)

Akú má funkciu?
Hlavnou úlohou je vysvetľovať, zverejňovať, sprostredkovať a prezentovať poznatky, názory a skúsenosti v oficiálnom styku.

Podľa čoho náučný štýl spoznáme, resp. aké má znaky?
1. VEREJNOSŤ: Náučný štýl je určený na verejnú vedeckú komunikáciu, a preto využíva LEN spisovné slová.

2. PÍSOMNOSŤ: Väčšinou sa stretávame s písomným prejavom. Aj ústnemu predchádza písomná príprava.

3. MONOLOGICKOSŤ: Ide o komunikáciu bez spätnej väzby, kde adresát (osoba, ktorej je prejav určený) nie je prítomný.

! Výnimku tvoria referát a diskusné fórum, ku ktorým sa adresát môže vyjadriť.

4. ODBORNOSŤ a PRESNOSŤ: Domáca a odborná terminológia, presné údaje, fakty podopreté citáciami iných odborníkov, využitie autorského plurálu (1.osoba pl.). Ak by sme danej odbornej terminológii nerozumeli, môžeme použiť slovník (je možné nastaviť aj iné slovníky, napríklad SCS). Tiež sa môžu využívať skratky, značky, skratkové slová (akronizmy).

5. POJMOVOSŤ: Odborné texty obsahujú nocionálne slová (pomenúvajú realitu vecne, objektívne a bez citového zafarbenia), termíny a pojmy – slová označujúce podstatné a typické vlastnosti predmetov a javov.

Príklady:
a) Poradie sčítancov môžeme pri sčítavaní navzájom zameniť, hovoríme, že sčítanie je komutatívne. Poradie menšenca a menšiteľa nemôžeme pri odčítaní navzájom zameniť, hovoríme, že odčítanie nie je komutatívne.

b) Ruža šípová (Rosa canina) je ker až 3 m vysoký, s prútnatými konármi, ktoré sú porastené zahnutými ostňami. Listy sú striedavé a perovité. Kvety sú voňavé a majú päť kališných lístkov.

Úlohy:

1.) V príklade a pozorujte autorský plurál a vysvetlite jeho funkciu.

2.) Text z príkladu a pretransformujte do pasívnej konštrukcie (nie ,,môžeme zameniť", ale ,,sa môže zameniť").


Zhrnutie:
  • len spisovné slová
  • adresát nie je prítomný - text si nevyžaduje spätnú väzbu
  • odborná terminológia
  • autorský plurál
  • nocionálne slová
  • zložité vetné konštrukcie



Aké sú žánre náučného štýlu?
1. Vedecko-náučné útvary (výkladové, objektívne) - ich cieľom je spracovať, rozšíriť a vysvetliť už objavené fakty a údaje.
  • žiacke a študentské odborné práce
  • vedecká štúdia; odborný článok, referát; vedecká prednáška
  • kompendium - súhrn základných poznatkov daného vedného odboru
  • monografia - vedecké dielo, ktoré spracúva jednu tému dizertačná práca (doktorát) - vedecká rozprava za účelom dosiahnutia vedeckej hodnosti doktor resp. akademického titulu
  • habilitačná práca (docentúra) - vedecká rozprava za účelom dosiahnutia vedeckej hodnosti docent
2. Populárno-náučné útvary (výkladové a úvahové = subjektívnejšie) - ich cieľom je rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť.

popularizačný článok
popularizačná prednáška
recenzia - hodnotiaci posudok, kritika vedeckého al. umeleckého diela

3. Esej - osobitný žáner stojaci na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom.


Aké sú rozdiely medzi vedecko-náučným a populárno- -náučným štýlom?

VEDECKO-NÁUČNÝ ŠTÝL využíva

  • termíny, knižné slová
  • prísne logickú kompozíciu
  • náročnú, ale stereotypnú štylizáciu z hľadiska morfológie a syntaxe
  • presnú vedeckú argumentáciu a citáciu alebo parafrázovanie; bibliografiu
  • neutrálnosť, nezaujatosť výkladu


POPULÁRNO-NÁUČNÝ ŠTÝL využíva

  • voľnejší výber slov
  • voľnejšiu kompozíciu, bohatšie členenie textu na odseky
  • pestrejšiu, pôsobivú štylizáciu; beletristické a rečnícke prvky
  • voľnú citáciu alebo parafrázovanie bez bibliografie
  • silnú didaktiku a postoj autora



Bibliografický údaj:

PÉTERYOVÁ, O., REZNÍČKOVÁ, V., ŠAGÁTOVÁ, Ľ., TARÁBEK, J. : Zbierka úloh zo slovenského jazyka. Bratislava: DIDAKTIS, 2006.

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus, 2010.

Použité stránky:

http://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/763-naucny-odborny-styl-jeho-zanre-a-jazykove-prostriedky/

Obrázky:

http://www.uniag.sk
http://www.vybris.spaces.live.com
http://subory.hnusta.sk
http://www.styllmed.sk/
http://www.wishingfriends.com
http://www.123teddy.com


Vypracovali:

Zuzana Kollárová
Lenka Molčanová
Jakub Novotný
Ján Šimko
3.A