Konektory sú slová, slovné spojenia, vety, spôsob ich usporiadania, gestá alebo mimika. Každý z týchto konektorov pomáha splynutiu viet textu v jeden kompaktný celok. Konektory môžeme chápať ako textové lepidlo.
· Retrospektívne konektory
· Perspektívne konektory
· Mimotextové nadväzovanie
Retrospektívne konektory
Odkazujú na niečo, čo už bolo povedané, napísané.
- Profesor ma vyvolal. Skoro som z toho dostal menšiu srdcovú príhodu.
- Čítal, študoval, skúmal. To ho robilo šťastným.
Nebolo mu to dovolené.
Ešte by sa tam niečo zomlelo.
Musel by to napraviť.
Už by ho tam viac nepustili.
Dobre, že tam (on) včera nakoniec nešiel.
Ale čo zameškal, bude musieť (on) dnes dobehnúť.
Perspektívne konektory
Odkazujú na to, o čom sa ešte len bude hovoriť, alebo na pojem, ktorý bude v nasledujúcich vetách vysvetlený.
- Poviem ti niečo. Niečo.
- Obehovú sústavu netvorí len srdce, ale aj žily a tepny. Žily a tepny sú...
Mimotextové nadväzovanie
Odkazujú na iný text, diela a ich autorov.
- Nemožno súhlasiť s definíciami M. Caltíkovej v učebnici Slovenský jazyk pre 3. ročník stredných odborných škôl a gymnázií.
- V Ottovej encyklopédii ste vyhľadali výraz...
Všeobecná relativita v reáli (názorná ukážka textu)
Einstein zahrnul svoju teóriu zakrivenia priestoročasu hmotou v sústave „rovníc poľa“ (mimotextové nadväzovanie). Fyzici riešili tieto (retrospektívny konektor) rovnice a zistili, že v najsilnejších gravitačných poliach – kde hmotné, husté objekty zakrivujú priestoročas najsilnejšie – (parentéza) sa realita najviac vzďaľuje od Newtonových predpovedí (mimotextové nadväzovanie). Napríklad Merkúr je tak blízko pri Slnku, že sa stále pohybuje v silnom gravitačnom poli. Jeho dráha je zdeformovaná spôsobom, ktorý by Newton nedokázal objasniť, ale dá sa elegantne vysvetliť všeobecnou relativitou (perspektívny konektor). Všeobecná relativita poskytuje aj rámec pre modelovanie štruktúry, vývinu a budúceho osudu vesmíru. Predpokladá, že vesmír sa musí buď rozpínať, alebo zmršťovať.
(úryvok článku z knihy Vesmír)
Vietor na vode (vyhľadajte v texte vyhľadať konektory)
Keď veje nad morom vietor, vyvoláva pohyb vrchných vrstiev vody, čím vytvára prúd. Voda sa však nepohybuje tým istým smerom, ako fúka vietor, ale zviera so smerom vetra pravý uhol – na severnej pologuli smeruje doprava a na južnej pologuli doľava. Tento úkaz po prvý raz vysvetlil v roku 1902 švédsky vedec Walfrid Ekman prostredníctvom modelu účinku vetra na vodu. Tento model sa dnes nazýva Ekmanova špirála. Model predpokladá, že pohyb vody v každej vrstve vrchnej časti oceánu je výsledkom interakcie frikčného vlečenia alebo ťahu nadložnej vrstvy a Coriolisovho efektu (založenom na práci Sur le principe des forces vives dans les mouvements relatifs des machines Gaspard-Gustave Coriolisa). Podľa tohto modelu sa masa vody odkláňa od smeru vetra pod pravým uhlom. Tento efekt sa nazýva Ekmanov transport.
(úryvok článku z knihy Oceán)
Zdroje:
CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ. : Učebnica Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus, 2010.
Obrázky:
http://www.realestateblackbook.com
http://www.superattak.sk
http://www.ascsro.sk
http://www.mihi.sk
http://www.bigdoor.co.za
Vypracovali:
Martina Vavreková, Barbora Medvecková, Stanislava Borisová, Daniel Krafčík 3.A
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára